"Nechaj ma!" - hovorím ti. Nenasleduje však žiadna odpoveď. Pomaly kráčam cestou, ktorú osvetľujú iba pouličné lampy. Jedna z nich vydáva trochu strašidelný chrčavý zvuk. Pravidelne bliká, čím vytvára perfektnú hororovú atmosféru. Ja sa však nebojím. Viem, že mi neublížiš - nedokážeš ublížiť mne. Pretože každá tvoja reakcia, každý náznak tvojej existencie - je pre mňa ako milión šípov amortencie priamo do srdca. Nič - žiadny tvoj skutok pre mňa nie je zlý.
Sadám si na okraj cesty, nohami sa zľahka dotýkajúc hladiny malého potôčika pod ňou. Stojíš tesne za mnou. Naskočila mi husia koža. Hľadím, ako sa šíri až k dlaniam - po celej dĺžke mojich rúk. Pomaly sa otáčam - no nevidím nikoho.
Chvíľku pozerám na svoje tenisky hojdajúce sa tesne nad hladinou tmavej vody.
Potom však vstávam, rozhodnutá ísť domov. Líham si s pocitom, že zajtra sa to možno podarí. Uložila som sa na vankúš a prikryla si telo mäkkou prikrývkou. Zavrela som oči pripravená na spánok. Priezračná malá kvapôčka si odrazu hľadá cestu nadol mojou tvárou. Na rukách opäť cítim známi chlad, naznačujúci, tvoj príchod. Prechádza postupne celou dĺžkou môjho tela. Jemný a chladný dotyk na pocrchu, no vo vnútri bodá ako čepele najostrejších nožov. "Nechaj ma!" opakujem tú istú vetu dookola.
"Prosím. Nechaj ma..."
Sadám si na okraj cesty, nohami sa zľahka dotýkajúc hladiny malého potôčika pod ňou. Stojíš tesne za mnou. Naskočila mi husia koža. Hľadím, ako sa šíri až k dlaniam - po celej dĺžke mojich rúk. Pomaly sa otáčam - no nevidím nikoho.
Chvíľku pozerám na svoje tenisky hojdajúce sa tesne nad hladinou tmavej vody.
Potom však vstávam, rozhodnutá ísť domov. Líham si s pocitom, že zajtra sa to možno podarí. Uložila som sa na vankúš a prikryla si telo mäkkou prikrývkou. Zavrela som oči pripravená na spánok. Priezračná malá kvapôčka si odrazu hľadá cestu nadol mojou tvárou. Na rukách opäť cítim známi chlad, naznačujúci, tvoj príchod. Prechádza postupne celou dĺžkou môjho tela. Jemný a chladný dotyk na pocrchu, no vo vnútri bodá ako čepele najostrejších nožov. "Nechaj ma!" opakujem tú istú vetu dookola.
"Prosím. Nechaj ma..."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára