Sing it for yourself...

Ľutuješ. Snažíš sa správať podľa morálky a potom ľutuješ. Dievčatko, poviem ti - hoď obavy za hlavu. Prečo nežiješ svoj život naplno? Zabávaj sa, až kým sa ti nebude točiť hlava od únavy. Tancuj až kým ti svaly nezačnú kričať od bolesti. Spievaj až kým ti hlasivky nevypovedajú službu!
 Kašli na ostatných. tí, ktorí sa na teba pozerajú so vztýčenou hlavou ti za trápenie nestoja. Ži pre tých, čo si to zaslúžia. Rob ich šťastnými. Rob šťastnou seba.
Nikdy nevieš, ktorý deň bude tým posledným. Preto si užívaj každú chvíľu naplno. Buď svoja. Nezakrývaj svoje pravé ja. Si tak dokonalá, tak prečo sa robíš niekým iným?
Riaď sa srdcom. Keď chceš plakať - plač! Nie je to prejav slabosti. Je to prejav ľudskosti. Usmievaj sa, ak máš dôvod a chuť. Je to jedna z najkrajších vecí, ktorú máš. Nenechávaj ju pod rúškom kamennej tváre.
BEŽ! TANCUJ! SPIEVAJ! KRIČ! SNÍVAJ! MILUJ! ŽI!

We don’t know freedom, not quite sure if we ever did

Zlomená sa schovávala v kúte. Rozsypaná nezbierala maličké úlomky svojho svedomia. Rozbitá nehľadala  črepy svojej mŕtvej duše. Pozerala na čierno-biely západ slnka a nemyslela.
Existovala... no nežila.

"VSTAŇ! Kráčaj. Nie je to ťažké.
Krok za krokom. Vstávaj. Nenechaj červi aby ťa zožrali zaživa. Nie si mŕtva. Preber sa k životu. Bojuj za seba.
Jeden krok za druhým...
Trp! Buď šťastná. Plač. Usmievaj sa. To je život. Krutý ale stále krásny.
Jeden krok za druhým...
Poď! Vztýč hlavu a pozri sa pyšne do očí monštrám. Nedovoľ, aby videli tvoje slzy. Hrdo si ich zotri a usmej sa.
Jeden krok za druhým
Roztrhaj ich zlobu a hoď ju kdesi za hlavu. Za teba. Kam aj patrí. Vytiahni zbraň a urob niečo. Len tu neseď...
Kráčaj, dievča, ži! Kráčaj k novému farebnému svetu. Nájdi ten kľúč...!

Be careful what you say, today could be your day

Červená kvapôčka sa pomaly kĺže po ocelovom nástroji. Zanecháva za sebou tenký pás, ktorý sa leskne na jeho ostrej čepeli. Dlaň v bielej rukavici zviera nástroj, akoby mu mohol utiecť... Tekutina kvapla na zem a vpila sa do šedého koberca.
Ruka sa pohla. Zasiahla opať. Vzduch preťal trhaný výkrik. Slabý, nevládny... Druhá ruka sa zdvihla a pohladila chvejúce sa telo pred sebou.
 Ten dotyk vyvolal odpor v krehkej dievčine ležiacej na železnej postely. Chcela vstať, kričať, utekať, ublížiť... No lieky boli stále príliš silné. Telom jej prenikla ďaľšia ostrá bolesť, no tentoraz už nereagovala. Pozrela nesústredeným pohľadom na lekára a videla jeho odporný úsmev, jeho vrásky okolo červených očí, jeho ruky dotýkajúce sa jej pokožky. Zavrela oči... a spala. Spala a snívala...
 Bola hlboká noc keď sa prebrala.  Mesačný svit osvetľoval šedú stenu pri dverách. Zobrazoval tieň a svetlo, tieň a svetlo, tieň a svetlo... Prešla k oknu, kde boli pripevnené mreže. Dotkla sa ich prstami a cítila ako jej pulzujú pri kontakte s chladným materiálom.
Cítila v sebe energiu ako už posledných pár rokov nie. Strhla sa. Nad sebou počula hlasný smiech. Neprestával. Znel silnejšie a ostrejšie, pri každom jej nádychu. Snažila sa zakryť uši a začala kričať, pretože ten šialený smiech jej trhal bubienky.
 Dvere sa prudko roztvorili a tri siluety vtrhi do miestnosti. Dve ju schytili z jednej strany. Ich rovretie bolo veľmi silné a bolestivé. Pokúšala sa im vytrhnúť, no nešlo to. Tretia postava sa k nej rýchlo blížila. Zovrela jej ruku ako do zveráku a pokúšala sa jej do tela pustiť dobre známy jed. Dievča sa trhalo ako to len šlo, no o chvíľu aj tak cítila ako jej žilou prúdi horúca tekutina, ktorá sa jej rozlievala po celom tele a pálila ako tá najhorúcejšia láva. Šírila sa ďalej a ďalej. Dievča sa prestalo brániť. Klesla na kolená. Prižmúrila oči a z úst sa jej vydral hrozivý výdych. Schytila osobu, ktorá bola najbližšie za biely plásť a pritiahla si ju s prekvapivo obrovskou silou až celkom k sebe. Nečekal to, nuž padol na kolená priamo pred ňu. Ťahala ho, až kým si nepriložil ucho celkom blízko k jej perám. Počul iba slabí dych, no potom si slová prerazili cestu jej suchým hrlom. "... ty! ... budeš trpieť.... vy všetci budete... zaplatíte!" Vtedy uvoľnila zovretie a zrútila sa tvárou na zem.

...we never will forget, and no, we will not forgive

I’ve been in chains since I was nothing but a kid
We don’t know freedom, not quite sure if we ever did
Now that we’ve found it, how do we make use of it
We’ve been commited… to what we always did
I used to have a home, now I don’t even have a name
I’m nothing but a number, here we are all the same
We’ve lost so much, so many of those we love are dead
How do I get these memories out of my fucking head

...

♥ The best

Loving you forever, can't be wrong...

Posledné lúče slnka hladia jej nahú pokožku. Stojí uprostred miestnosti oproti veľkému zrkadlu a hľadí na svoj odraz. Prstami zľahka prechádza po čerstvých podliatinách na bruchu. Oči sa jej naplnili slzami. Privrela ich od bolesti, keď sa jej ruka dotkla zvlášť nepeknej rany.
Zaklonila hlavu a z úst sa jej vydral slabý výkrik.
Skĺzla na kolená. Zdvihla ruku a jej dlaň sa dotkla teplého povrchu zrkadla. Zovrela ruku v päsť a udrela. Znovu a znovu. Po zápästí jej tiekli pramienky krvi. Bolesť však bola tupá. Nedokázala preraziť tú, ktorú cítila vo vnútri. Nezniesla pohľad na človeka v tom odraze. Toho, ktorý mal jej podobu. To predsa nemohla byť ona. Nikdy takto nevyzerala. Bez života, bez iskier v očiach. Objala si kolená trasúcimi rukami. Čerstvý potôčik krvi sa pustil po jej stehne. Zahľadela sa do prázdna.
Nikdy by neverila, že takto skončí. Matka jej vždy hovorievala, že láska je dar. Tomu však neverila. Zaľúbila sa... ale nesprávne. Uvedomovala si to, ale nedokázala s tým nič urobiť.
Z druhej strany to láska nebola. Bola to čistá zvrátenosť. Tieň, ktorý tak milovala, jej spôsoboval iba bolesť. Bola tu iba pre jeho vlastné potešenie. Udrel raz, dva razy...
 Bolelo to, no tešila sa aspoň z takého kontaktu. Žiadny iný jej totiž nebol dopriaty.
Pomaly slnko zapadlo a na jej tvár dopadla tma. Začula kroky. Pohladila modrinu na ramene, ľahla si na zem a s úsmevom čakala na svoju lásku.

... like a melody, it won't leave my head

All my friends tell me I should move on
I'm lying in the ocean, singing your song
Ahhh, that's how you sing it
Loving you forever, can't be wrong
Even though you're not here, won't move on
Ahhh, that's how we play it

...

This is not our farewell

Ide mi na nervy. NA NERVY. Ja jednoducho nedokážem počúvať tie jej reči. Dnes som na ňu kvôli tomu už dva krát vyskočila. Prečo ho pochováva zaživa?! Ja viem, že sa mi ešte vráti. Ja tomu verím.
Ide ma roztrhať od zlosti, keď celé dni volá s kamarátmi a jej jediné slová sú - "Z toho sa už chudák nedostane. Vzala som mu cukríky, ale zobrala som ich spať... On ich už jesť veru nebude."
Nechaj si to pre seba. Prestaň to hovoriť každému. Všetci tomu potom uveria a už nikto nebude mať ani najmenších pochýb, že by to mohlo skončiť dobre. Nesmie to zostať iba na nás dvoch.
Nemôžeš mi odísť... ty nie...
Ja viem, že všetko vníma. Ja tomu verím. Prečo mi každý vraví opak? A prečo, keď som sa s ním rozprávala sa mu spustila po líci slza? ... Nechajte mi ho tu ešte!