27.3.12

We don’t know freedom, not quite sure if we ever did

Zlomená sa schovávala v kúte. Rozsypaná nezbierala maličké úlomky svojho svedomia. Rozbitá nehľadala  črepy svojej mŕtvej duše. Pozerala na čierno-biely západ slnka a nemyslela.
Existovala... no nežila.

"VSTAŇ! Kráčaj. Nie je to ťažké.
Krok za krokom. Vstávaj. Nenechaj červi aby ťa zožrali zaživa. Nie si mŕtva. Preber sa k životu. Bojuj za seba.
Jeden krok za druhým...
Trp! Buď šťastná. Plač. Usmievaj sa. To je život. Krutý ale stále krásny.
Jeden krok za druhým...
Poď! Vztýč hlavu a pozri sa pyšne do očí monštrám. Nedovoľ, aby videli tvoje slzy. Hrdo si ich zotri a usmej sa.
Jeden krok za druhým
Roztrhaj ich zlobu a hoď ju kdesi za hlavu. Za teba. Kam aj patrí. Vytiahni zbraň a urob niečo. Len tu neseď...
Kráčaj, dievča, ži! Kráčaj k novému farebnému svetu. Nájdi ten kľúč...!

1 komentár:

  1. Skvele napísané! Nemám slov. Paráda! Ešte teraz rozdýchavam, asi je to odteraz moje naobľúbenejšie a vždy, keď sa budem cítiť zle, tak ti tu budem chodiť oxidovať a čítať si to. Úžasné!

    OdpovedaťOdstrániť