Posledné lúče slnka hladia jej nahú pokožku. Stojí uprostred miestnosti oproti veľkému zrkadlu a hľadí na svoj odraz. Prstami zľahka prechádza po čerstvých podliatinách na bruchu. Oči sa jej naplnili slzami. Privrela ich od bolesti, keď sa jej ruka dotkla zvlášť nepeknej rany.
Zaklonila hlavu a z úst sa jej vydral slabý výkrik.
Skĺzla na kolená. Zdvihla ruku a jej dlaň sa dotkla teplého povrchu zrkadla. Zovrela ruku v päsť a udrela. Znovu a znovu. Po zápästí jej tiekli pramienky krvi. Bolesť však bola tupá. Nedokázala preraziť tú, ktorú cítila vo vnútri. Nezniesla pohľad na človeka v tom odraze. Toho, ktorý mal jej podobu. To predsa nemohla byť ona. Nikdy takto nevyzerala. Bez života, bez iskier v očiach. Objala si kolená trasúcimi rukami. Čerstvý potôčik krvi sa pustil po jej stehne. Zahľadela sa do prázdna.
Nikdy by neverila, že takto skončí. Matka jej vždy hovorievala, že láska je dar. Tomu však neverila. Zaľúbila sa... ale nesprávne. Uvedomovala si to, ale nedokázala s tým nič urobiť.
Z druhej strany to láska nebola. Bola to čistá zvrátenosť. Tieň, ktorý tak milovala, jej spôsoboval iba bolesť. Bola tu iba pre jeho vlastné potešenie. Udrel raz, dva razy...
Bolelo to, no tešila sa aspoň z takého kontaktu. Žiadny iný jej totiž nebol dopriaty.
Pomaly slnko zapadlo a na jej tvár dopadla tma. Začula kroky. Pohladila modrinu na ramene, ľahla si na zem a s úsmevom čakala na svoju lásku.
Zaklonila hlavu a z úst sa jej vydral slabý výkrik.
Skĺzla na kolená. Zdvihla ruku a jej dlaň sa dotkla teplého povrchu zrkadla. Zovrela ruku v päsť a udrela. Znovu a znovu. Po zápästí jej tiekli pramienky krvi. Bolesť však bola tupá. Nedokázala preraziť tú, ktorú cítila vo vnútri. Nezniesla pohľad na človeka v tom odraze. Toho, ktorý mal jej podobu. To predsa nemohla byť ona. Nikdy takto nevyzerala. Bez života, bez iskier v očiach. Objala si kolená trasúcimi rukami. Čerstvý potôčik krvi sa pustil po jej stehne. Zahľadela sa do prázdna.
Nikdy by neverila, že takto skončí. Matka jej vždy hovorievala, že láska je dar. Tomu však neverila. Zaľúbila sa... ale nesprávne. Uvedomovala si to, ale nedokázala s tým nič urobiť.
Z druhej strany to láska nebola. Bola to čistá zvrátenosť. Tieň, ktorý tak milovala, jej spôsoboval iba bolesť. Bola tu iba pre jeho vlastné potešenie. Udrel raz, dva razy...
Bolelo to, no tešila sa aspoň z takého kontaktu. Žiadny iný jej totiž nebol dopriaty.
Pomaly slnko zapadlo a na jej tvár dopadla tma. Začula kroky. Pohladila modrinu na ramene, ľahla si na zem a s úsmevom čakala na svoju lásku.
Fakt ti závidím to, ako vieš do detailu opísať každú drobnosť a tak verne. Keby ťa nepoznám, tak si myslím, že sa ti to skutočne deje a že opisuješ seba.
OdpovedaťOdstrániťSkvelá poviedka! Dúfam, že ich pridáš ešte aspoň milión :)
no lula uplne super! fakt kks take do detailov :-O:)
OdpovedaťOdstrániťrada si precitam dalsie lulko..:)