Kvetinka Lolita

Zlatíčko moje neviem kde si, neviem čo robíš, neviem, či si v poriadku. Ja ťa len prosím, ak toto budeš čítať (nechcem ti písať na blog), PROSÍM ŤA, VEĽMI VEĽMI ťa prosím, daj nám nejako vedieť, či si v poriadku. Ak nechceš, nepíš ani to kde si, ale hlavne nám napíš, ako ti je, či niečo nepotrebuješ. Bože, hrozne sa o teba bojíme a ja len dúfam, že ten posledný článok nebol v súvislosti s tým, že si odišla... Hlavne sa DRŽ! Buď silná a hlavne - vráť sa. Keď nie, napíš mail, pošlem ti adresu, peniaze, hocičo, môžeš prísť sem. Strašne prosím, už sa vážne modlím ku každému, aby sa ti nič nestalo! Máme ťa neskutočne radi. (píšem za všetkých, s kt. som odvtedy v kontakte). Celé poobedie, čo som sa to dozvedela, mi behá mráz po chrbte. Dúfam, že si živá a zdravá. Prosím neurob nič zlé. Je tu mnoho ľudí, kt. na tebe záleží... Ja som s tebou! Kamaráti sú na to, aby tu boli pre teba. A ja budem vždy, pamätaj, hviezdička. ♥  

She ran away in her sleep and dreamed of para-para-paradise

Krásne ránko!

Skoro mi zuby do rána vypadali. Hlavné však, je, že stále celkom dobre držia, aj keď mám pocit, že sa mi zmenšili ešte viac.
Včera som zažila najviac vzrušujúci deň, keď vezmeme do úvahy, že celý týždeň som prebdela v katakombách mojej izby.
Poobede som sa pohádala s tou tetou, čo k nám chodieva dávať pozor aby sme prežili do farmárkynho návratu. Trochu som sa nechala uniesť, keď mi prenikli do mozgu jej nasledujúce slová:"Choď už von trochu, čo sa neopaluješ. Celé dni si tu." Odpovedám jej:"Nechcem nechávať starého otca samého." A jej krutá poznámka:"Ale prosím ťa, veď chodíš von kedy chceš."
No to sa Luluna neudržala:"PROSÍM?! Kedy chodím JA von?! Celé dni som tu zavretá, aby nebol sám. Kde ja chodím?!"
"Dobre, veď sa nehnevaj, nebuď taká." A už si zas mlela svoje. No tak som sa rovno otočila a odišla som dnu. Som drzé decko. Musia ma neznášať.
Večer som bola fotiť s D. Najviac sme sa nasmiali. Ona je také slniečko. Vždy sa usmieva a keď ju človek fotí, nedokáže byť vážna. Je na nej vidieť ako veľmi ju to baví a ako si to užíva. KONEČNE som bola vonku. Vždy som odchádzala iba vtedy keď bola u nás tá spomínaná pani.
Písala som si aj so Ž. Naplánovali sme si školskú stretávku, tak dúfam, že to výjde!
Večer sme boli aj po farmáročku o nejakej ôsmej. Vrátila sa nám. Kým sme ju s J. a E. čakali, išli sme do cukrárne. Pekne pršalo a bol sýto-oranžový západ slnka.
 Farmáročka dorazila zničená a keď sa jej čašníčka prišla opýtať čo si dá, môj brat hneď zareagoval: "kozie mlieko".
Ja som si skoro pod stôl ľahla, čo som sa smiala. A E. rovnako. V KŔČOCH sme boli. Ani hláska z nás nevyšla ale tak strašne sme sa smiali, až to možné nebolo.
Inak ľudia poviem vám, kto to bude pozerať, má sa NA ČO tešiť. Tá hanba mi zato bude stáť, lebo iné sa strápnili EŠTE viac a to vám teda poviem. Bude to za šou. Ja som sa smiala, už keď nám hovorila, čo tam robili. Tvár som si schovávala v dlaniach, čo mi bolo tak trápne a zároveň smiešne.
V noci som bola naspeedovaná z ľadovej kávy a z nedostatku jedla, a tak som nemohla zaspať. Mala som taký adrenalín v krvi, že som sama nechápala, čo sa so mnou deje.

Dám vám zopár fotiek, nech máte predstavu čo sa dialo. ;)

D. je najväčšia kočka však?:)

To viete, keď sa objavia nedokonalosti pleti ;D

Som špatúch najväčší a o tri dni ma čakajú predoperačné!

vei

Inak je to možné, že v poslednej dobe - ako NÁHLE nad niečím uvažujem, že by som to chcela alebo tak podobne, zrazu to mám pred sebou?

Môžem byť taká špata? A môžem si aj napriek tomu myslieť, že nie som?!

A posledná otázka. Nie je v tejto krajine zakázané, to, aby vás otec nesmel naháňať s metrovou žihľavou?! (Ak nie, mali by to urobiť)

A už úplne posledná. Mohli tak skomerčniť 'Paradise' od Coldplay?! :/

At this very moment in the town of Lullucities

Iba si čilautím v obľúbenom tričku...

...  prechádzam sa po mokrej tráve...

...večer otváram pralinky...

... alebo jem najlepší zákusok...

... ležím si ako najväčší pán...

...  pozorujem krásny výhľad zo stoličky...

...čítam si knihu...

... a väčšinou sa stráášne nudím...

:D Čus ♥

Ready-made from a factory of disappointed people

Neznášam sklamania, neznášam, keď sa na niečo teším a nevýjde to. NENÁVIDÍM TO.

'Via twitter'

Goodnight Sweet Ladies

With rosemary green and bright

You’re not forgotten. Eternal night

Won’t fade your memory, dim your light

You’ve made a difference, you’ve won your fight
...

No nemiluj ju! ♥

You say I just can't help myself

Krásne šedé ránko vám želám.

Včera som sa sem neviem akou náhodou nedostala, ale dnes som tu. Bola som na pokraji psychických síl. Už som to prestala zvládať. Poslednou kvapkou bol kocúr (môj kocúr). Chodí dnu iba preto, aby tu vykonal svoju obľúbenú činnosť. Ja to upratovať po ňom teda nabudem. Doteraz som to ako tak rozdýchavala ale keď to urobil včera, už som sa od zlosti úplne zosypala. Pri najbližšej príležitosti ho zabijem mačetou (rozumej, že mu nič neurobím, ale budem po ňom kričať aký je chuj).
Už mám dosť toho kocúra, kt. keď vidí otvorené dvere myslí si, že to je preňho, už mám dosť naháňania ho s metlou po kuchyni a obývačke, keď nechce odísť, mám dosť toho, že som sama a pomaly sa rozprávam už iba so sebou -NAHLAS (chápem pani profesorku V.), mám dosť toho, že sa tu idem unudiť k smrti, mám dosť toho jedla, ktoré mi sem nosia! Ja ho jesť nebudem. Ako im mám vysvetliť, že zajaca sa ani nedotknem a hubové polievky nebudem jesť tiež! Moja vec - tak nech ma nepresviedčajú! Naťahuje ma z toho. Ja si varím sama. Mama im vysvetlila, že tieto veci ja nejem. Nejem nič od druhých. Ja si viem poradiť.
Nechápte ma zle, vážim si čo pre mňa robia (aj keď to tak určite nevyzerá) ale musím sa vypísať z toho, čo som si doteraz nechcela priznať. Musím to napísať, aby som tú zlosť dostala von.
Za jeden deň, som upratala celý dom a okolie. Je to normálne? Nie. Práši mi z toho na karbit... Už som ako ženy na tejto dedine, už som rozmýšľala iba nad tým, čo by som ešte porobila... Som chorá.
Včera som bola konečne VONKU. Na dlhšie ako polhodinu. Išla som sa prejsť. S hudbou. Cítila som sa najlepšie. Cestou domov som stretla D(i). Išli sme k nám, trochu sme sa rozprávali, trochu smiali. Potom šla domov. Ja som pozerala stiahnuté diely PD a každú chíľu som behala za starkým lebo kričal. Nemohla som mu pomôcť. Nevládzem ho posadiť, nevládzem ho zdvihnúť... NEZODPOVEDNOSŤ. Ako ho mohla nechať na mne, nie je jej ho ľúto, že tak trpí?

Idem preč, lebo sa zas začínam rozčulovať...

Včera som našla pierko a vzala som si ho so sebou; ruka patrí D(i).

A! Včera bol najkrajší západ

Plus zbožňujem smsky od L.Wale

turns 18 today

Už včera sa to začalo. Srdiečkovou tortou a krásnymi kvietkami od mojej najlepšej tety. Milujem tento deň. Nie preto, že dostávam darčeky, ale kvôli tej nádhernej atmos(f)ére! Všetci sa spolu smejeme a robíme si zo všetkého srandu. Nehádame sa. To, čo sa mi páči, je to, že cítim, ako sa máme radi.

Poobede sa nezdržal môj bráška a doniesol mi darček skôr - na ukážku a večer mi aj s E. zablahoželali. Potom sme spolu sedeli v kuchyni a riadne dobre sme sa bavili na farmárkyn účet (ehm lol). Som odporná dcéra, ale každý vie, že si z nej uťahujem iba z lásky! ♥

... No a dnes. Ma najviac prekvapila moja "nepokrvná"(milujeme príležitostvé slová) rodina. Zbožňujem svoju Ká! Najskôr mi zavolala, či som doma a potom sa zjavila vo dverách s tým najkrajším narodeninovým darčekom, o ktorom som iba snívala, že ho dostanem... A zrazu bol ten sen skutočným. Ešte som ju ani nerozkrájala - tak mi jej je ľúto. Nedokážem sa s tým diablovým nástrojom k nej ani priblížiť!

Poobede som skončila u starkej, kde som tiež dostala krásne veci. Najviac som sa zasmiala na mojom mistrovi - S. Dostala som retiazku od tety a on napochodoval s ďaľšou, ktorú veľmi rýchlo odpratal z môjho dosahu so slovami, že som už jednu dostala a druhú nepotrebujem (najväčší smiech).

Večer ma poctila návštevou D(i). Strašne sme sa nasmiali. Kľúčové slovo "vždy som to chcela urobiť" a následné nacapenie pralinky "čierneho princa" či čo to je do úsť a všade okolo nich.

Potom státie cez dve stoličky na dvore s vysvetlením, že potrebujem nejakú statiku. (Práve mi prišla poblahoželať myš a "kto" pri gratulácii sedí) Ja som sa teda postavila - a to až na stoličku.

Večer som bola ešte pozrieť najdrahšieho B... Bol ticho ale ja som vedela, že počúva. ♥

Chýbaš nám všetkým a je mi ľúto, že tu s nami nie si. So mnou si bol celé detstvo, ale moju dospelosť som už musela zvládnuť sama. Zvlástne, že pred pár mesiacmi som ešte gratulovala ja Tebe.

Dnes, v tento deň Ti ďakujem, že som tvoja menovkyňa, že vďaka tebe som oslávila každých 17 rokov krásne narodeniny a verím, že jedného dňa sa zasa raz stretneme! Mám ťa straše rada a je mi ľúto, že som Ti to nikdy nepovedala.

It's been a long time since I've seen a su-uh-uh-uh-uh-uh-unny day

Včera ma zasiahol hnev najvyššieho. Byť drzý sa nevypláca, ľudia. Skutočne. Niečo som mame zakričala, ona však nerozumela a keď som tú odpornú vetu chcela zopakovať, zakopla som. Neskutočný krik sa ozval. Ani som sa nechcela pozrieť ako to vyzerá. V duchu som sa modlila, aby som nemala odretú kožu. Nemala som. Iba odtrhnutú od nechtu ( som zlá a krutá, viem. Mrzí ma, že je vám zle, ale mám aj fotku, čiže nie som až taká odporná, pretože vám ju sem nedám-ale mala som chuť urobiť to-jasné, nikto na to nie je zvedavý ale, bodyart forever).
Dnes som krívala, nestíhala cez prechody ale, aspoň mám ponaučenie. (Nie tá drzosť mi zostane) Nechoď popri stene bez zapnutého svetla a nenadávaj pri tom, pretože nedávaš pozor kade chodíš.
Ale inak svoju mamičku ľúbim... len ma naštvala, že so mnou nezostane na moje narodeniny. To bol kameň úrazu.
Ďalšia vec. Bola som zaniesť noutík do opravy. Zajtra im ešte odnesiem inšt. CD, pretože akousi náhodou som ho so sebou nevzala. Dúfam, že to môj najdrahší braček stihne.
Zožieram sa tým počasím. Kde je slniečko?

Včera som bola s D(i). na prechádzke. Cestou sme zmokli ako všetko, čo je vonku počas najhustejšieho dažďa a búrky. Nachádzali sme sa asi kilometer od našich domov a zrazu blesky. Pozrieme nad seba, okolo seba - všade stromy. No, poviem vám. Zlá burina nevyhynie - sme živé a pomerne zdravé! Prežili sme to.
-
Práve som objavila najlepší typ na stajling na veľký deň v októbri! Ake mi toto výjde, tak sa budem cítiť ako princezná. Ešte zohnať také šaty, vysvetliť kaderníčke a kozmetičke ako to má vyzerať (vezmem IM fotky) a budem najšťastnejšie dievča na svete! ♥

Krásny deň!

That nothing's ever out of reach, so dream...

Ešte včera som si hovorila, že všetko bude v poriadku.

Ešte včera som všetkému verila.

Prečo mám dnes pocit tej odpornej beznádeje.

Prečo mám pocit, že sa mi to nedarí.

Uplynulo už toľko času a stále nič.

Prečo nemám silnú vôľu...?

Becoming myself... :)

Čím začať? Neviem. Možno tou polovicou melónu, ktorý som zjedla. Alebo fóliou na mojej tvári. Neviem. Ale patrilo by sa od začiatku. A teraz, keď som sa takouto slušnou formou vyvliekla z úvodu, poďme nato.

Do rána sa mi sníval zvláštny sen. Bola som staršia. Mala som veľa nových priateľov a spolu sme odišli na dovolenku. Hrali sme volejbal na pláži a skvele sme sa bavili. V tom ma jeden z nich, černoch, zavolal nabok. Prišli sme (nejakou náhodou) do našej záhrady (u nás doma) a zrazu sa akosi zmenil. Bol celý pomaľovaný a oblečený ako z nejakého kmeňa. Na tvári aj po rukách mal rany. O chvíľu som zistila, že si ich urobil sám - a čo horšie, robil to priamo predo mnou.
Ja som povedala, že musím ísť, on ma však zastavil. Zostala som a on sa ma pýtal, prečo ho zato odsudzujem, že tak sa narodil a jeho matka je naňho hrdá. Bolo mi zle. Z toho ako si ubližoval. On mi však vysvetlil, že to tak jednoducho je. Tak vyrástol a sú to tradície, že na tom nie je nič zlé a mala by som to chápať, pozrieť sa do hlbšie na význam. Vtedy začal blednúť a ja som vedela,že sa pomaly prebúdzam s pocitom, že som to všetko pochopila. Neviem...možno to bola odpoveď alebo vysvetlenie istej veci, ktorú som zle pochopila. Príliš rýchlo som si urobila názor. No v podobe tohto sna som však tak trochu zmenila názor. Neviem ako je možné, že sa mi to snívalo, ale chcem sa zato poďakovať.

Celý deň som prežila na ovocí, celé poobedie s červenou tvárou, ktorá ma štípala z neviem akého sakramenského dôvodu. Tak som sa namočila do jogurtu a išla si sadnúť von. Vzala som si hudbu, zošit a pero. Akosi som pochopila, že všetko, čo potrebujem vedieť dokážem nájsť len sama v sebe. Vždy to tak bolo. Vždy. Ruka mi sama dáva odpovede na všetko. Akoby som radila niekomu inému a nie sebe.
Keď si to tak spätne čítam, nedá mi nepodeliť sa o pár kusov:

"... a na druhej strane sa tak veľmi neznášam. Ale ja jednoducho musím prijať fakt, že aj tie skurvené chyby, ktoré mám, som dostala pre nejaký skurvený dôvod, čiže si ich musím aj skurvene vážiť a ďakovať za ne. Som aká som. Možno tým, aká som jebnutá raz niekomu pomôžem, niekoho tým možno urobím šťastným, tak prečo sa nemať rada?! "

"V podstate mám teda všetko. Čo viac mi chýba?! Nič! (A aj to/ho/ 'nič', čo mi chýba, raz možno stretnem ♥) .

Pomohla som si. Veľmi. Ako som tak dopísala posledný problém, ktorý ma trápil, zistila som, že sa mi ten jogurt na tvári šúpe. Ako som si ho zamyslene rolovala prstami dolu, premýšľala som, že týmto možno nastane revolúcia. Možno pre mňa, možno pre mravce, ktorým práve z neba padalo jedlo. Možno sa naplnilo ich tajné proroctvo na rok 2012, možno zažili ich vlastný Brájny deň alebo to prinieslo zmenu aj drobnej dievčine sediacej na lavičke pri západe slnka...

Jaj

Since u pushed my love aside

Zvláštny deň je na konci.

Ráno mi spravila náladu moja dlho očakávaná nabíjačka. Okamžite sa dala nabíjať baterka a poobede sa šlo fotiť! - Presne to by sa stalo, keby...

Pred obedom krásne pršalo. Tak som sa posadila s čajom von, presne ako za starých čias a ako starý romantik pustila Hopelessly Devoted To You od C.C. Cítila som sa ako najväčší zúfalec.

Ale, smiala som sa tomu. Bože, premýšľam ako žena pred pädesiatkou.

Bola som v ZC kúpiť ten zázrak prírody. Šla som s mojou tetou. Cestou späť sme sa zastavili v cukrárni (pri vstupe som si hovorila, ako si spravím tú svoju ja) a spomínali na staré časy. Videla som ako sa jej oči napĺňajú slzami. Bolo to ťažké.

Pred chvíľkou padal hustý dážď. Tak ako som si ho dnes vysnívala a presviedčavo vravela svojej tete, že večer tu bude kvôli mne. Pôjdem sa prejsť s mojimi romantickými piesňami. Ale čo že sa nestalo?! Kým som vykonávala istú dentálnu činnosť, všetko sa rozplynulo. Zostala som iba ja s mojou extra melancholickou náladou, čajom a Harrym. Na toto jediné sa dá spoľahnúť. Albus mal si pravdu. Harry je najväčšia nádej, ktorú máme. Verte mu.

In a crooked little town...

Varila som. Zbytočné komentáre typu, že či sme prežili - sú fakt zbytočné.
Bolo to úplne skvelé! ...Ale mne to nechutilo. Iba trochu. Mamina si nabrala viac porcií. Rozmýšľam, že si tú pekáreň alebo reštauráciu, prípadne cukráreň, vážne otvorím.
Pred hodinou ma chytila NEOVLÁDATEĽNÁ chuť spraviť si vlasy ako slečna A. Ale ako to urobiť?! Silno som rozmýšľala a napadol ma časopis, ktorý som odoberala v prvom ročníku. Krása! Postrihala som, urobila nátačky a vuala. Vuala bude ráno. Dúfam, že som si neurobila trvalú. Ovca (štyriever) je najviac.
Zajtra si idem kúpiť zázrak prírody. A možno skočím do BS. Ale to nie je vôbec pravdepodobné. Ja len tak aby reč nestála.
Čo som ešte robila dnes. Okrem toho, čo som už napísala a ničnerobenia a niečorobenia som už nerobila nič.

Dobrú noc, sladké ... nič (trololol)
♥ To z lásky

(P.S - Dissect me til my blood runs down into the drain - romantické že?!)

Guess mine is not the first heart broken

Tak a je to tu. Dospela som do štádia, keď už potrebujem nejakú akciu. Celé dni chodím dookola. Tam a späť a dokopy nič nerobím.
Cítim, že sa udialo toľko zmien. Akoby som konečne pochopila. Avšak v jednom som zostala rovnaká. Bojím sa, že tie zmeny sú iba povrchové, že keď sa vrátim do školy, všetko sa naruší a znovu budem tým nevyrovnaným človekom. 
Musím sa odsťahovať do Írska, Škótska, otvorím si reštauráciu či cukráreň. Súrne potrebujem nejaké príjmy. Oh Bože vďaka TI, že mám o pár dní narodeniny. Začínam šetriť na Lullusbakery. 
Som beznádejný prípad. Beznádejný melancholický romantik. Chýba mi druhá polovica duše. Kde len lieta. Keď ja mám pocit, že je všade okolo mňa, ale stále nenájdená. Už som prišla nato, že Johnny Depp ňou nie je. Som zúfalá. Taká zúfalá až mi je do smiechu.

Chcem zelený rolák.
Chcem sa odsťahovať k tým gayom z extrémnych rodín.
A chcem ľadového medveďa.

Plus, som vážne chorá... Mám chronicky zlomené srdce.

All the answers

Som späť. Aká som bola, taká som. Bez železa. Dostala som aj chránič na noc. Aby som nehrýzla. Na druhý pokus - ale predsa. No predstavte si. Zoschla im tá hmota, do ktorej som musela zahryznúť, aby mi vytvorili taký ten priesvitný nočný strojček. A na druhý deň mi to nepasovalo. Tak mi za takú hodinku vyrobili nový. Bolí to tak, (že mi ji možná useknou- nemohla som si odpustiť! Ron Weasley v trojke, keď ho pohrýzol Sirius) ... no, ešte viac ako normálny strojček. O nejakej druhej som sa zobudila a musela som si to vybrať. Bola v tom krv. Uááá texas masaker >:-D

*Prvá fáza sa teda považuje za dokončenú. Stále prebieha druhá a tretia bude v auguste.*

Umývala som auto. Nebolo to až takéto drsné ako v telke, ale... človek sa zabaví!

Nuda zase raz zaúradovala, tak som sa rozhodla, že dnes budem niečo vyrábať. Možno sa inšpirujem Véčkom a spravím nejaké 'šperky', alebo YTubkom a vyrobím dáke veci. Zas to bude stáť za veľkú dieru v Homerových šiškách, ale... hlavným cieľom bude, že sa nudiť (Luluna) nebude!

V pondelok očakávam soviu zásielku s novou nabíjačkou  na môj extra daguerrotyp.

Prajem vám krásny zvyšok dňa. Majte sa krásne, najlepšie na svete. <3

* Inak
Toto sem musím napísať. Skoro celý týždeň som ako v tranze. Vymetená, vymletá hovorte tomu ako chcete...  Začala som sa zaoberať takou jednou témou a dosť ma to vzalo. Celkom sa toho bojím, ale, debil, musím si o tom zisťovať stále viac a viac vecí. Títo ľudia, čo sú tam ovládajú obrovské množstvo iných ľudí. Netuším prečo to robia, prečo chcú manipulovať celým svetom, ale... idem hľadať odpovede ďalej.

S-s-summertime, summertime sadness

Oh, my God, I feel it in the air
Telephone wires above are sizzlin'

like  a snare
Honey I'm on fire I feel it everywhere
Nothing scares me anymore

...

best best best ♥

come and be a child of the deep dark ocean

Zdravím, zdravím.

Svitol krásny deň a moja drahá J. mi to dokázala krásne pokaziť. Ale mňa už ničím neprekvapí. Ani týmto, čo urobila. O hodinu k nám dorazia z istej televízie, pretože s ňou idú urobiť rozhovor. Áno niekto sa nám prihlásil do reality šou. Drsné, však?!

Asi spravím to čo včera - napustila som si studenú vodu až po okraj, sadla si na vaňu a po pár sekundách som sa od zúfalstva - oblečená - len tak nechala spadnúť do tých mrazivých hlbín. Ľudia, akoby mi to vlialo nový život. Bolo to úžasné, mokré, studené a.... poriadne cvoknuté, ale kto ma pozná (to mi pripomína istú príhodu zo školy, keď sa nám na dramatike predstavovala profesorka "kto ma pozná, ten vie..." a spolužiak v kúte začal rapovať :"každý kto ma pozná ten už dobre vie ...")... kto ma pozná, ten vie, že nič normálne odomňa čakať ani nemusí.

Včera som musela o 22:00 ísť po kľúč od domu na opačnú stranu dediny cez taký celkom hustý lesík. Mojej drahej (plus trochu v nálade) J. to bolo všetko veľmi smiešne, pomyslela som si ako smiešne jej bude, keď sa zamknem teraz ja a ona bude spať vonku. Potom som si však predstavila tú facku, čo by ma ráno čakala, tak som od tohto extra super nápadu upustila. Ale stálo by to zato... veď možno nabudúce.

O dva dni idem k zubárke. Železá mi zložia. Bude mi za nimi ľúto. Aj keď dnes tá krv stála zato teda... to vám poviem.

Končím. Majte sa krásne. Lepšie ako ja. Najlepšie na svete. ♥

Psychická smrť

Tieto prázdniny vôbec nie sú podľa mojich predstáv. Cítim sa strašne. Je to z tej zmeny stravy, z toľkého ničenia sa? Cítim sa ako chorá, stále unavená. Nemám na nič chuť. Ani na kamarátov, čo sa teraz akoby predbiehali... Ale ja... Niečo mi chýba. Potrebujem odísť niekam PREČ. Už nech mám po eMku. Lebo sa ZBLÁZNIM. Idem si napustiť vaňu studenej vody a možno sa utopím... v zlej nálade. Zmyje ju to alebo nie? Uvidíme. Mohlo by... Jsem... mrtvej! ;D (čisté zúfalstvo, čo ti poviem, tebe - rakúskej Titanii).