Krásne ránko!
Skoro mi zuby do rána vypadali. Hlavné však, je, že stále celkom dobre držia, aj keď mám pocit, že sa mi zmenšili ešte viac.
Včera som zažila najviac vzrušujúci deň, keď vezmeme do úvahy, že celý týždeň som prebdela v katakombách mojej izby.
Poobede som sa pohádala s tou tetou, čo k nám chodieva dávať pozor aby sme prežili do farmárkynho návratu. Trochu som sa nechala uniesť, keď mi prenikli do mozgu jej nasledujúce slová:"Choď už von trochu, čo sa neopaluješ. Celé dni si tu." Odpovedám jej:"Nechcem nechávať starého otca samého." A jej krutá poznámka:"Ale prosím ťa, veď chodíš von kedy chceš."
No to sa Luluna neudržala:"PROSÍM?! Kedy chodím JA von?! Celé dni som tu zavretá, aby nebol sám. Kde ja chodím?!"
"Dobre, veď sa nehnevaj, nebuď taká." A už si zas mlela svoje. No tak som sa rovno otočila a odišla som dnu. Som drzé decko. Musia ma neznášať.
Večer som bola fotiť s D. Najviac sme sa nasmiali. Ona je také slniečko. Vždy sa usmieva a keď ju človek fotí, nedokáže byť vážna. Je na nej vidieť ako veľmi ju to baví a ako si to užíva. KONEČNE som bola vonku. Vždy som odchádzala iba vtedy keď bola u nás tá spomínaná pani.
Písala som si aj so Ž. Naplánovali sme si školskú stretávku, tak dúfam, že to výjde!
Večer sme boli aj po farmáročku o nejakej ôsmej. Vrátila sa nám. Kým sme ju s J. a E. čakali, išli sme do cukrárne. Pekne pršalo a bol sýto-oranžový západ slnka.
Farmáročka dorazila zničená a keď sa jej čašníčka prišla opýtať čo si dá, môj brat hneď zareagoval: "kozie mlieko".
Ja som si skoro pod stôl ľahla, čo som sa smiala. A E. rovnako. V KŔČOCH sme boli. Ani hláska z nás nevyšla ale tak strašne sme sa smiali, až to možné nebolo.
Inak ľudia poviem vám, kto to bude pozerať, má sa NA ČO tešiť. Tá hanba mi zato bude stáť, lebo iné sa strápnili EŠTE viac a to vám teda poviem. Bude to za šou. Ja som sa smiala, už keď nám hovorila, čo tam robili. Tvár som si schovávala v dlaniach, čo mi bolo tak trápne a zároveň smiešne.
V noci som bola naspeedovaná z ľadovej kávy a z nedostatku jedla, a tak som nemohla zaspať. Mala som taký adrenalín v krvi, že som sama nechápala, čo sa so mnou deje.
Dám vám zopár fotiek, nech máte predstavu čo sa dialo. ;)
.jpg)
Skoro mi zuby do rána vypadali. Hlavné však, je, že stále celkom dobre držia, aj keď mám pocit, že sa mi zmenšili ešte viac.
Včera som zažila najviac vzrušujúci deň, keď vezmeme do úvahy, že celý týždeň som prebdela v katakombách mojej izby.
Poobede som sa pohádala s tou tetou, čo k nám chodieva dávať pozor aby sme prežili do farmárkynho návratu. Trochu som sa nechala uniesť, keď mi prenikli do mozgu jej nasledujúce slová:"Choď už von trochu, čo sa neopaluješ. Celé dni si tu." Odpovedám jej:"Nechcem nechávať starého otca samého." A jej krutá poznámka:"Ale prosím ťa, veď chodíš von kedy chceš."
No to sa Luluna neudržala:"PROSÍM?! Kedy chodím JA von?! Celé dni som tu zavretá, aby nebol sám. Kde ja chodím?!"
"Dobre, veď sa nehnevaj, nebuď taká." A už si zas mlela svoje. No tak som sa rovno otočila a odišla som dnu. Som drzé decko. Musia ma neznášať.
Večer som bola fotiť s D. Najviac sme sa nasmiali. Ona je také slniečko. Vždy sa usmieva a keď ju človek fotí, nedokáže byť vážna. Je na nej vidieť ako veľmi ju to baví a ako si to užíva. KONEČNE som bola vonku. Vždy som odchádzala iba vtedy keď bola u nás tá spomínaná pani.
Písala som si aj so Ž. Naplánovali sme si školskú stretávku, tak dúfam, že to výjde!
Večer sme boli aj po farmáročku o nejakej ôsmej. Vrátila sa nám. Kým sme ju s J. a E. čakali, išli sme do cukrárne. Pekne pršalo a bol sýto-oranžový západ slnka.
Farmáročka dorazila zničená a keď sa jej čašníčka prišla opýtať čo si dá, môj brat hneď zareagoval: "kozie mlieko".
Ja som si skoro pod stôl ľahla, čo som sa smiala. A E. rovnako. V KŔČOCH sme boli. Ani hláska z nás nevyšla ale tak strašne sme sa smiali, až to možné nebolo.
Inak ľudia poviem vám, kto to bude pozerať, má sa NA ČO tešiť. Tá hanba mi zato bude stáť, lebo iné sa strápnili EŠTE viac a to vám teda poviem. Bude to za šou. Ja som sa smiala, už keď nám hovorila, čo tam robili. Tvár som si schovávala v dlaniach, čo mi bolo tak trápne a zároveň smiešne.
V noci som bola naspeedovaná z ľadovej kávy a z nedostatku jedla, a tak som nemohla zaspať. Mala som taký adrenalín v krvi, že som sama nechápala, čo sa so mnou deje.
Dám vám zopár fotiek, nech máte predstavu čo sa dialo. ;)
D. je najväčšia kočka však?:)
To viete, keď sa objavia nedokonalosti pleti ;D
Som špatúch najväčší a o tri dni ma čakajú predoperačné!
vei
Inak je to možné, že v poslednej dobe - ako NÁHLE nad niečím uvažujem, že by som to chcela alebo tak podobne, zrazu to mám pred sebou?
Môžem byť taká špata? A môžem si aj napriek tomu myslieť, že nie som?!
A posledná otázka. Nie je v tejto krajine zakázané, to, aby vás otec nesmel naháňať s metrovou žihľavou?! (Ak nie, mali by to urobiť)
A už úplne posledná. Mohli tak skomerčniť 'Paradise' od Coldplay?! :/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára