Čím začať? Neviem. Možno tou polovicou melónu, ktorý som zjedla. Alebo fóliou na mojej tvári. Neviem. Ale patrilo by sa od začiatku. A teraz, keď som sa takouto slušnou formou vyvliekla z úvodu, poďme nato.
Do rána sa mi sníval zvláštny sen. Bola som staršia. Mala som veľa nových priateľov a spolu sme odišli na dovolenku. Hrali sme volejbal na pláži a skvele sme sa bavili. V tom ma jeden z nich, černoch, zavolal nabok. Prišli sme (nejakou náhodou) do našej záhrady (u nás doma) a zrazu sa akosi zmenil. Bol celý pomaľovaný a oblečený ako z nejakého kmeňa. Na tvári aj po rukách mal rany. O chvíľu som zistila, že si ich urobil sám - a čo horšie, robil to priamo predo mnou.
Ja som povedala, že musím ísť, on ma však zastavil. Zostala som a on sa ma pýtal, prečo ho zato odsudzujem, že tak sa narodil a jeho matka je naňho hrdá. Bolo mi zle. Z toho ako si ubližoval. On mi však vysvetlil, že to tak jednoducho je. Tak vyrástol a sú to tradície, že na tom nie je nič zlé a mala by som to chápať, pozrieť sa do hlbšie na význam. Vtedy začal blednúť a ja som vedela,že sa pomaly prebúdzam s pocitom, že som to všetko pochopila. Neviem...možno to bola odpoveď alebo vysvetlenie istej veci, ktorú som zle pochopila. Príliš rýchlo som si urobila názor. No v podobe tohto sna som však tak trochu zmenila názor. Neviem ako je možné, že sa mi to snívalo, ale chcem sa zato poďakovať.
Celý deň som prežila na ovocí, celé poobedie s červenou tvárou, ktorá ma štípala z neviem akého sakramenského dôvodu. Tak som sa namočila do jogurtu a išla si sadnúť von. Vzala som si hudbu, zošit a pero. Akosi som pochopila, že všetko, čo potrebujem vedieť dokážem nájsť len sama v sebe. Vždy to tak bolo. Vždy. Ruka mi sama dáva odpovede na všetko. Akoby som radila niekomu inému a nie sebe.
Keď si to tak spätne čítam, nedá mi nepodeliť sa o pár kusov:
"... a na druhej strane sa tak veľmi neznášam. Ale ja jednoducho musím prijať fakt, že aj tie skurvené chyby, ktoré mám, som dostala pre nejaký skurvený dôvod, čiže si ich musím aj skurvene vážiť a ďakovať za ne. Som aká som. Možno tým, aká som jebnutá raz niekomu pomôžem, niekoho tým možno urobím šťastným, tak prečo sa nemať rada?! "
"V podstate mám teda všetko. Čo viac mi chýba?! Nič! (A aj to/ho/ 'nič', čo mi chýba, raz možno stretnem ♥) .
Pomohla som si. Veľmi. Ako som tak dopísala posledný problém, ktorý ma trápil, zistila som, že sa mi ten jogurt na tvári šúpe. Ako som si ho zamyslene rolovala prstami dolu, premýšľala som, že týmto možno nastane revolúcia. Možno pre mňa, možno pre mravce, ktorým práve z neba padalo jedlo. Možno sa naplnilo ich tajné proroctvo na rok 2012, možno zažili ich vlastný Brájny deň alebo to prinieslo zmenu aj drobnej dievčine sediacej na lavičke pri západe slnka...
Do rána sa mi sníval zvláštny sen. Bola som staršia. Mala som veľa nových priateľov a spolu sme odišli na dovolenku. Hrali sme volejbal na pláži a skvele sme sa bavili. V tom ma jeden z nich, černoch, zavolal nabok. Prišli sme (nejakou náhodou) do našej záhrady (u nás doma) a zrazu sa akosi zmenil. Bol celý pomaľovaný a oblečený ako z nejakého kmeňa. Na tvári aj po rukách mal rany. O chvíľu som zistila, že si ich urobil sám - a čo horšie, robil to priamo predo mnou.
Ja som povedala, že musím ísť, on ma však zastavil. Zostala som a on sa ma pýtal, prečo ho zato odsudzujem, že tak sa narodil a jeho matka je naňho hrdá. Bolo mi zle. Z toho ako si ubližoval. On mi však vysvetlil, že to tak jednoducho je. Tak vyrástol a sú to tradície, že na tom nie je nič zlé a mala by som to chápať, pozrieť sa do hlbšie na význam. Vtedy začal blednúť a ja som vedela,že sa pomaly prebúdzam s pocitom, že som to všetko pochopila. Neviem...možno to bola odpoveď alebo vysvetlenie istej veci, ktorú som zle pochopila. Príliš rýchlo som si urobila názor. No v podobe tohto sna som však tak trochu zmenila názor. Neviem ako je možné, že sa mi to snívalo, ale chcem sa zato poďakovať.
Celý deň som prežila na ovocí, celé poobedie s červenou tvárou, ktorá ma štípala z neviem akého sakramenského dôvodu. Tak som sa namočila do jogurtu a išla si sadnúť von. Vzala som si hudbu, zošit a pero. Akosi som pochopila, že všetko, čo potrebujem vedieť dokážem nájsť len sama v sebe. Vždy to tak bolo. Vždy. Ruka mi sama dáva odpovede na všetko. Akoby som radila niekomu inému a nie sebe.
Keď si to tak spätne čítam, nedá mi nepodeliť sa o pár kusov:
"... a na druhej strane sa tak veľmi neznášam. Ale ja jednoducho musím prijať fakt, že aj tie skurvené chyby, ktoré mám, som dostala pre nejaký skurvený dôvod, čiže si ich musím aj skurvene vážiť a ďakovať za ne. Som aká som. Možno tým, aká som jebnutá raz niekomu pomôžem, niekoho tým možno urobím šťastným, tak prečo sa nemať rada?! "
"V podstate mám teda všetko. Čo viac mi chýba?! Nič! (A aj to/ho/ 'nič', čo mi chýba, raz možno stretnem ♥) .
Pomohla som si. Veľmi. Ako som tak dopísala posledný problém, ktorý ma trápil, zistila som, že sa mi ten jogurt na tvári šúpe. Ako som si ho zamyslene rolovala prstami dolu, premýšľala som, že týmto možno nastane revolúcia. Možno pre mňa, možno pre mravce, ktorým práve z neba padalo jedlo. Možno sa naplnilo ich tajné proroctvo na rok 2012, možno zažili ich vlastný Brájny deň alebo to prinieslo zmenu aj drobnej dievčine sediacej na lavičke pri západe slnka...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára