10.7.12

come and be a child of the deep dark ocean

Zdravím, zdravím.

Svitol krásny deň a moja drahá J. mi to dokázala krásne pokaziť. Ale mňa už ničím neprekvapí. Ani týmto, čo urobila. O hodinu k nám dorazia z istej televízie, pretože s ňou idú urobiť rozhovor. Áno niekto sa nám prihlásil do reality šou. Drsné, však?!

Asi spravím to čo včera - napustila som si studenú vodu až po okraj, sadla si na vaňu a po pár sekundách som sa od zúfalstva - oblečená - len tak nechala spadnúť do tých mrazivých hlbín. Ľudia, akoby mi to vlialo nový život. Bolo to úžasné, mokré, studené a.... poriadne cvoknuté, ale kto ma pozná (to mi pripomína istú príhodu zo školy, keď sa nám na dramatike predstavovala profesorka "kto ma pozná, ten vie..." a spolužiak v kúte začal rapovať :"každý kto ma pozná ten už dobre vie ...")... kto ma pozná, ten vie, že nič normálne odomňa čakať ani nemusí.

Včera som musela o 22:00 ísť po kľúč od domu na opačnú stranu dediny cez taký celkom hustý lesík. Mojej drahej (plus trochu v nálade) J. to bolo všetko veľmi smiešne, pomyslela som si ako smiešne jej bude, keď sa zamknem teraz ja a ona bude spať vonku. Potom som si však predstavila tú facku, čo by ma ráno čakala, tak som od tohto extra super nápadu upustila. Ale stálo by to zato... veď možno nabudúce.

O dva dni idem k zubárke. Železá mi zložia. Bude mi za nimi ľúto. Aj keď dnes tá krv stála zato teda... to vám poviem.

Končím. Majte sa krásne. Lepšie ako ja. Najlepšie na svete. ♥

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára