Krásne šedé ránko vám želám.
Včera som sa sem neviem akou náhodou nedostala, ale dnes som tu. Bola som na pokraji psychických síl. Už som to prestala zvládať. Poslednou kvapkou bol kocúr (môj kocúr). Chodí dnu iba preto, aby tu vykonal svoju obľúbenú činnosť. Ja to upratovať po ňom teda nabudem. Doteraz som to ako tak rozdýchavala ale keď to urobil včera, už som sa od zlosti úplne zosypala. Pri najbližšej príležitosti ho zabijem mačetou (rozumej, že mu nič neurobím, ale budem po ňom kričať aký je chuj).
Už mám dosť toho kocúra, kt. keď vidí otvorené dvere myslí si, že to je preňho, už mám dosť naháňania ho s metlou po kuchyni a obývačke, keď nechce odísť, mám dosť toho, že som sama a pomaly sa rozprávam už iba so sebou -NAHLAS (chápem pani profesorku V.), mám dosť toho, že sa tu idem unudiť k smrti, mám dosť toho jedla, ktoré mi sem nosia! Ja ho jesť nebudem. Ako im mám vysvetliť, že zajaca sa ani nedotknem a hubové polievky nebudem jesť tiež! Moja vec - tak nech ma nepresviedčajú! Naťahuje ma z toho. Ja si varím sama. Mama im vysvetlila, že tieto veci ja nejem. Nejem nič od druhých. Ja si viem poradiť.
Nechápte ma zle, vážim si čo pre mňa robia (aj keď to tak určite nevyzerá) ale musím sa vypísať z toho, čo som si doteraz nechcela priznať. Musím to napísať, aby som tú zlosť dostala von.
Za jeden deň, som upratala celý dom a okolie. Je to normálne? Nie. Práši mi z toho na karbit... Už som ako ženy na tejto dedine, už som rozmýšľala iba nad tým, čo by som ešte porobila... Som chorá.
Včera som bola konečne VONKU. Na dlhšie ako polhodinu. Išla som sa prejsť. S hudbou. Cítila som sa najlepšie. Cestou domov som stretla D(i). Išli sme k nám, trochu sme sa rozprávali, trochu smiali. Potom šla domov. Ja som pozerala stiahnuté diely PD a každú chíľu som behala za starkým lebo kričal. Nemohla som mu pomôcť. Nevládzem ho posadiť, nevládzem ho zdvihnúť... NEZODPOVEDNOSŤ. Ako ho mohla nechať na mne, nie je jej ho ľúto, že tak trpí?
Idem preč, lebo sa zas začínam rozčulovať...
Včera som sa sem neviem akou náhodou nedostala, ale dnes som tu. Bola som na pokraji psychických síl. Už som to prestala zvládať. Poslednou kvapkou bol kocúr (môj kocúr). Chodí dnu iba preto, aby tu vykonal svoju obľúbenú činnosť. Ja to upratovať po ňom teda nabudem. Doteraz som to ako tak rozdýchavala ale keď to urobil včera, už som sa od zlosti úplne zosypala. Pri najbližšej príležitosti ho zabijem mačetou (rozumej, že mu nič neurobím, ale budem po ňom kričať aký je chuj).
Už mám dosť toho kocúra, kt. keď vidí otvorené dvere myslí si, že to je preňho, už mám dosť naháňania ho s metlou po kuchyni a obývačke, keď nechce odísť, mám dosť toho, že som sama a pomaly sa rozprávam už iba so sebou -NAHLAS (chápem pani profesorku V.), mám dosť toho, že sa tu idem unudiť k smrti, mám dosť toho jedla, ktoré mi sem nosia! Ja ho jesť nebudem. Ako im mám vysvetliť, že zajaca sa ani nedotknem a hubové polievky nebudem jesť tiež! Moja vec - tak nech ma nepresviedčajú! Naťahuje ma z toho. Ja si varím sama. Mama im vysvetlila, že tieto veci ja nejem. Nejem nič od druhých. Ja si viem poradiť.
Nechápte ma zle, vážim si čo pre mňa robia (aj keď to tak určite nevyzerá) ale musím sa vypísať z toho, čo som si doteraz nechcela priznať. Musím to napísať, aby som tú zlosť dostala von.
Za jeden deň, som upratala celý dom a okolie. Je to normálne? Nie. Práši mi z toho na karbit... Už som ako ženy na tejto dedine, už som rozmýšľala iba nad tým, čo by som ešte porobila... Som chorá.
Včera som bola konečne VONKU. Na dlhšie ako polhodinu. Išla som sa prejsť. S hudbou. Cítila som sa najlepšie. Cestou domov som stretla D(i). Išli sme k nám, trochu sme sa rozprávali, trochu smiali. Potom šla domov. Ja som pozerala stiahnuté diely PD a každú chíľu som behala za starkým lebo kričal. Nemohla som mu pomôcť. Nevládzem ho posadiť, nevládzem ho zdvihnúť... NEZODPOVEDNOSŤ. Ako ho mohla nechať na mne, nie je jej ho ľúto, že tak trpí?
Včera som našla pierko a vzala som si ho so sebou; ruka patrí D(i).
A! Včera bol najkrajší západ
Plus zbožňujem smsky od L.Wale
Mačetou :D zlý zlý kocour! :D A králíka či houby nejím též. Fuj, raději bych o hladu byla! Chápu to dobře, že jsi u babičky a dědy...?
OdpovedaťOdstrániť