bang, bang goes the broken glass and

I beg to dream and differ from the hollow lies
This is the dawning of the rest of our lives

 on Holiday!
...

music of my teen times

paint it colourful

Štvrtok a včerajší utorok vyhlasujem za najzaujímavejšie dni mojich prázdnin. No, áno. Som ešte len na začiatku, našťastie, no aj tak.

 Vyznám sa teda zo svojich spomienok. Štvrtkové ráno som sa prebrala, dlho ležala v posteli a nakoniec došla k rozhodnutiu, že by bolo celkom vhodné aj vstať. 

 Vzala som si zo stolíku misku s lyžicou a zišla do kuchyne, kde ma čakalo nemilé prekvapenie. Chlapci mali buď nočnú alebo rannú, pretože keď som otvorila dvere na kuchyni, našla som pred sebou v kaluži krvi ležať najskôr neurčitú masu, potom dva páry nôh a chvostik. 

 Moje telo sa rozhodlo reagovať neverbálne a sila, ktorú by som využila pri kriku sa centralizovala na moju schopnosť utekať 30 metrov za sekundu. 

Paralyzovaná som ležala v posteli, hľadela na stenu a dýchala... Keď prišiel čas nato, aby som sa zdvihla a šla si konečne vybaviť NIN. tak som sa ZDVIHLA. (hah)

Je jasné, že som najskôr zavítala na google maps a až potom na ulicu. Viete, je zaujímavé ako tá naničhodná appka, alebo čo to vlastne je, ukáže človeku dlhšiu trasu (podľa môjho názoru naschvál)... Toto nie je možné aby som hodinu hľadala miesto, ktoré bolo za rohom centra. Keď som sa dosýta naprechádzala (inak krásn miesta som objavila) pomaly po celom meste, s pomocou jedného uja som našla tú správnu cestu. (♥)

Keď som sa vrátila, zaklopala som Bluntovi a napoly plačúc mu opisovala akú mám fóbiu, že čo s tým ideme robiť a podobne. Zlatý, okamžite ju šiel vyhodiť. Vtedy som si sľúbila, že mu kúpim čokoládu. Našťastie, že som to nesľúbila jemu, pretože som na to potom zabudla.

Dnes je utoro a ja som poprechodila od rána celé mesto. Pokúpila vecí a darčekov, postretávala známe tváre - ale hlavne neznáme. 

 A momentálne sa mi neskutočne drieme a zrazu mi už ani skvelý deň, nepríde zaujímavý. Preto bežím. 

Finding Silence

Silence

Somewhere in the middle of the meadow... forest behind your bare form.

Raindrops giving life to your dry soul. 

You're tired. Just tired and confused. 

You're listening too many people. 

The wrong ones.

How can you hide yourself?

You cannot. 

You're too weak to make it. 

Says who?

Says him.

Don't listen to him, then.

Ten, nine, eight

But how?!

seven, six, five

You will find your way.

four, three, two

You cannot breath

ONE

...

ĎAKUJEM ♥

Remember when you wonder if you're gonna make it, there's a hand stretched out through your deepest doubt

We can trust our God
He knows what He's doing
Though it might hurt now
we won't be ruined
It might seem there's an ocean in between
But He's holding onto you and me
and He's never gonna leave, no
He is with us, He is with us, always, always
He is with us, He is with us, always

...

 <3

When we float

Veľa času už ubehlo odvtedy, čo som písala naposledy.

Dokončila som strednú a začala navštevovať univerzitu v Anglicku. Ani sama by som sa ešte pred pár rokmi neodvažovala čo i len snívať nad niečím takým a zrazu je to tu. Reálne ako nikdy.
 Po psychickom boji som si predsa len podala prihlášku a ... ono to vyšlo. Som tu už šiesty mesiac.
Naučila som sa variť a starať sa o seba. :)
Spoznala som nových ľudí, ktorých by som priala poznať každému. Keď mám nejaký problém, pomáhajú mi. Keď mi je zle, robia to isté. V poslednej dobe sme sa dosť zblížili. Hlavne s K. a R.
 Ani si neviem predstaviť ako mi všetci budú chýbať, keď skončíme nultý ročník. Stali sme sa jednou veľkou rodinou.
Tak ako na strednej, lenže tam to trvalo až štyri roky, aby sme si uvedomili, čo máme.
Tu to bolo také už od začiatku.
Sú to skvelé decká z celého sveta a som neskutočne rada, že ma Otecko zavial až sem, aby som spoznala všetkých týchto úžasných ľudí, ale hlavne Jeho! ♥ Ďakujem.