Štvrtok a včerajší utorok vyhlasujem za najzaujímavejšie dni mojich prázdnin. No, áno. Som ešte len na začiatku, našťastie, no aj tak.
Vyznám sa teda zo svojich spomienok. Štvrtkové ráno som sa prebrala, dlho ležala v posteli a nakoniec došla k rozhodnutiu, že by bolo celkom vhodné aj vstať.
Vzala som si zo stolíku misku s lyžicou a zišla do kuchyne, kde ma čakalo nemilé prekvapenie. Chlapci mali buď nočnú alebo rannú, pretože keď som otvorila dvere na kuchyni, našla som pred sebou v kaluži krvi ležať najskôr neurčitú masu, potom dva páry nôh a chvostik.
Moje telo sa rozhodlo reagovať neverbálne a sila, ktorú by som využila pri kriku sa centralizovala na moju schopnosť utekať 30 metrov za sekundu.
Paralyzovaná som ležala v posteli, hľadela na stenu a dýchala... Keď prišiel čas nato, aby som sa zdvihla a šla si konečne vybaviť NIN. tak som sa ZDVIHLA. (hah)
Je jasné, že som najskôr zavítala na google maps a až potom na ulicu. Viete, je zaujímavé ako tá naničhodná appka, alebo čo to vlastne je, ukáže človeku dlhšiu trasu (podľa môjho názoru naschvál)... Toto nie je možné aby som hodinu hľadala miesto, ktoré bolo za rohom centra. Keď som sa dosýta naprechádzala (inak krásn miesta som objavila) pomaly po celom meste, s pomocou jedného uja som našla tú správnu cestu. (♥)
Keď som sa vrátila, zaklopala som Bluntovi a napoly plačúc mu opisovala akú mám fóbiu, že čo s tým ideme robiť a podobne. Zlatý, okamžite ju šiel vyhodiť. Vtedy som si sľúbila, že mu kúpim čokoládu. Našťastie, že som to nesľúbila jemu, pretože som na to potom zabudla.
Dnes je utoro a ja som poprechodila od rána celé mesto. Pokúpila vecí a darčekov, postretávala známe tváre - ale hlavne neznáme.
A momentálne sa mi neskutočne drieme a zrazu mi už ani skvelý deň, nepríde zaujímavý. Preto bežím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára