Stojím uprostred svojej izby. Nie si tu. Pomaly kráčam ku dverám. Chladný vietor oblizol moju tvár, len čo som ich otvorila.
Bežím oproti fialovému západu slnka. Otáčam sa na všetky strany - ale ty tu stále nie si. Utekám ďalej. Nevnímam krv prameniacu v mojich očiach namiesto sĺz. Vietor sa mi naschvál snaží prehodiť dlhé vlasy do tváre. Ja ich však netrpezlivo odhŕňam v nádeji, že uvidím ako si tvoja tmavá silueta preráža cestu ku mne. Márne...
Bežím kopcom a stále dúfam, že ťa uvidím. Rukami si zotieram červené kvapky z tváre...
Vyčerpaná padám na zem. Moje biele šaty sú zrazu akési mokré. Skloním hlavu a vidím všade vôkol seba vodu. Napĺňa lúku, ktorá už nie je taká zelená - mení sa na príšerne tmavú. Voda mi pomaly siaha ku drieku. Snažím sa postaviť, no niečo ma ťahá späť. Kričím - tvoje meno. Mŕtvolné, tenké a bledé ruky sa uzavreli okolo mojich zápästí. Je ich stále viac a viac. Trhajú moje šaty, moje vlasy... Prikryli mi ústa a utlmili moje bezmocné výkriky. Zrazu som sa ocitla pod vodou. Naťahujem ku hladine dlane... Vtedy prichádzaš ty a podávaš mi tie svoje . No je neskoro. Zatváram oči... Všade je už iba tma. Pohltila ma temnota.
Bežím oproti fialovému západu slnka. Otáčam sa na všetky strany - ale ty tu stále nie si. Utekám ďalej. Nevnímam krv prameniacu v mojich očiach namiesto sĺz. Vietor sa mi naschvál snaží prehodiť dlhé vlasy do tváre. Ja ich však netrpezlivo odhŕňam v nádeji, že uvidím ako si tvoja tmavá silueta preráža cestu ku mne. Márne...
Bežím kopcom a stále dúfam, že ťa uvidím. Rukami si zotieram červené kvapky z tváre...
Vyčerpaná padám na zem. Moje biele šaty sú zrazu akési mokré. Skloním hlavu a vidím všade vôkol seba vodu. Napĺňa lúku, ktorá už nie je taká zelená - mení sa na príšerne tmavú. Voda mi pomaly siaha ku drieku. Snažím sa postaviť, no niečo ma ťahá späť. Kričím - tvoje meno. Mŕtvolné, tenké a bledé ruky sa uzavreli okolo mojich zápästí. Je ich stále viac a viac. Trhajú moje šaty, moje vlasy... Prikryli mi ústa a utlmili moje bezmocné výkriky. Zrazu som sa ocitla pod vodou. Naťahujem ku hladine dlane... Vtedy prichádzaš ty a podávaš mi tie svoje . No je neskoro. Zatváram oči... Všade je už iba tma. Pohltila ma temnota.
Bála som sa pri tom, ako som to čítala. Predstavila som si to a nahnala si tým strach a do očí mi vybehli slzy, od strachu.
OdpovedaťOdstrániťSkutočne úžasné! Zasa! Až raz budem slávna, tak to budeš vydávať a ja ťa budem podporovať! Si Talent!